Riziko nákazy
Je mýtom si myslieť, že žltačka typu A a B sú ochorenia, ktoré sa vyskytujú iba v krajinách so zníženým hygienickým štandardm. Dotýka sa každého z nás, či sme doma, v práci, alebo na dovolenke. Riziko nákazy pre človeka žijúceho bežným životom je podstatne vyššie, ako si pripúšťa. Výnimkou sú zaočkované osoby, ktoré získali očkovaním imunitu. Je to príležitosť, ako nepodceniť riziko a chrániť si to najcennejšie - svoje zdravie.
Žltačkou sa možno nakaziť najmä:
- pitím neprevarenej vody z infikovaného domáceho vodného zdroja - obyčajnou kockou ľadu v nápoji, ale aj chutnou zmrzlinou
- málo prevarenou stravou, či konzumáciou nedostatočne tepelne upravených morských živočíchov a rýb
- rizikové sú kontakty s domácim obyvateľstvom v cudzích krajinách, vyhýbať by sme sa mali náhodným sexuálnym stykom
- poranením - všade tam, kde prídeme do styku s krvou
- pri nedostatočnom čistení nástrojov na manikúru, pedikúru alebo pri tetovaní v salónoch
Na prenos nákazy postačia neumyté ruky a zanedbanie zásad osobnej hygieny, ale aj mikroskopické množstvo čerstvej alebo zaschnutej krvi. Následky ochorenia sú vážne - minimálne na rok vyradia chorého z aktívneho života, navyše môžu prejsť do chronického štádia, spôsobiť rakovinu pečene a v konečnom dôsledku smrť.
Približne 50 % pacientov nevie, kde a kedy sa nakazili.
Očkovanie sa kedysi odporúčalo najmä osobám so zvýšenými rizikovými faktormi. Približne polovica pacientov nevie, za akých okolností sa nakazili. Na prenos žltačky typu A stačí totiž podanie rúk nakazenej osoby so zdravou. Pri žltačke typu B sa môže zdať, že riziko prenosu je zanedbateľné. Opak je pravdou. Nemusí to byť len nechránený pohlavný styk, alebo kontakt s nesterilnými ihlami. Aj neodborne vykonávané tetovanie a piercing, požičiavanie holiaceho strojčeka alebo zubnej kefky sa môžu stať významným zdrojom infekcie. Žltačka sa dotýka každého z nás a nie je to ochorenie len sociálnych skupín, ktoré žijú v nižších hygienických podmienkach a neusporiadaným životom.
"Dodnes neviem, kde a ako som sa žltačkou typu B nakazil. Je možné, že pri vykonávaní vojenskej služby som sa ako zdravotnícky pracovník dostal do kontaktu s vírusom. Napriek tomu, že sa moje ochorenie ešte neprejavilo, som nosičom vírusu. Výrazne to ovplyvňuje môj súkromný život, už nikdy nebudem môcť darovať krv, obávam sa partnerského života a reakcie mojej budúcej partnerky. Snažím sa vyrovnať sa s faktom, že ochorenie sa ešte len môže prejaviť so všetkými svojimi následkami..." dodáva pacient nakazený žltačkou typu B, ktorý nevie, kde a ako sa nakazil.
Informujte sa o možnosti očkovania u svojho lekára.